72 hodín
72 hodín. Nie, nie je to názov nejakého filmu. Je to len také nenápadné číslo, ktoré môže byť rozdielom medzi Vaším úspechom a neúspechom. Človek nikdy nebude viac nadšený a nebude mať v sebe väčšie odhodlanie, ako prvých 72 hodín po dospení k rozhodnutiu. Nevšimli ste si?
Prečo sa Vás napríklad v Tecsu nespýtajú: "Chcete sa stať členom Tesco clubu? Zoberte si domov informačný leták a zastavte sa nabudúce." Nie, oni Vám rovno dajú vypísať prihlášku. Rovnako to funguje napríklad v Lyoness. "Fakt? Páči sa Ti princíp, na ktorom Lyoness funguje? Aha, tu na konci je prihláška, vyplň ju." Idete na biznis prezentáciu LR. Zaujme Vás firma? Niekto od nich si s Vami dohodne stretnutie v priebehu najbližších 3 dní. Nie, nie je to zlá vec. Ste to Vy, kto dospel k záveru, že s touto spoločnosťou sa oplatí ďalej komunikovať. Oni len využívajú pravidlo 72 hodín skôr, než Vy začnete špekulovať a zvíťazí vo Vás lenivosť. Pretože spolupráca či už s Tesco (musím nosiť v peňaženke ďalšiu kartičku), alebo s LR (mám im ďalej robiť reklamu) od Vás vyžaduje "aktívne zapojenie". A najneskôr do 72 hodín si Vy sami uvedomíte tú časť o "aktívne..." a začnete byť neaktívni.
Prvých 72 hodín je rozhodných. Nikdy nebudete viac nadšení a mať v sebe viac odhodlania niečo zmeniť, niečo robiť, ako práve teraz. Preto Vám radím, milí študenti, neodkladajte si písanie záverečných prác na vianočné prázdniny, lebo jediné, čo budete vtedy písať, budú SMS-ky a srdiečka na medovníčkoch. Pokiaľ vo Vás ešte zostalo aspoň niečo z tej počiatočnej energie, rozhodnite sa v tomto momente mobilizovať ju a pustite sa do práce. Vašich 72 hodín práve začalo.